Prechod na navigáciu block menu Prechod na navigáciu Hlavné menu Prechod na navigáciu Hlavné menu 3 Prechod na navigáciu vodorovná
DivínHľadať
 
 

Hrad Divín

Hrad Divín - jeseň.jpg

Hrad Divín aj s podhradím pôvodne patrili do Novohradskej stolice. Územie stolice delí výrazná intravulkanická brázda na dve časti. Severná, slovenská časť Novohradu leží na Krupinskej planine, na Otrôžkach a v Slovenskom Rudohorí. Južnú, prevažne maďarskú časť, vypĺňa pohorie Cserhát. Novohradský komitát (župa, stolica) patrí medzi najstaršie v Uhorsku. O jeho starobylosti nepriamo svedčí to, že sa jeho územie cirkevnoprávne delilo medzi ostrihomské arcibiskupstvo a vácovské arcibiskupstvo. Tento neobvyklý, hoci nie ojedinelý, jav vznikol vyčlenením diecézy mladšieho vacovského biskupstva z ostrihomskej arcidiecézy, zaberajúcej pôvodne celý Novohradský komitát. Základom komitátu bolo rozsiahle domínium (domínium = samosprávna krajina predstavujúca zastretú formu koloniálneho panstva, vlastníctvo, panstvo) s centrom na hrade Novohrad (na území dnešného Maďarska).  Písomne je doložený v r. 1329 spolu s osadou na jeho úpätí. Divín je pod správou rodov Kacsicsovcov a Tomajovcov. Pôvodný hrad, dnešný horný hrad postavili na vrchole vápencového brala, ktorým sa končil rad pahorkov, vybiehajúcich do močaristej kotliny. Pôdorys hradu je pretiahnutý v západo- východnom smere. Je prispôsobený tvaru temena skalného brala. Hrubý obvodový múr, ktorý sa pravidelne zalamuje podľa nerovnosti a nepravidelnosti terénu, vytváral vonkajší plášť hradu. K nemu vo vnútri pristavili obytné a hospodárske krídla. Medzi nimi bol malý dvor, na ktorom možno predpokladať cisternu. Obvodový múr nebol zosilnený baštami ani inými výstupkami, ktoré by umožňovali flankovanie- ochranu múru streľbou zo strán. Stavitelia hradu počítali pravdepodobne viac s pasívnou ochranou ako aktívnou. Pasívnu ochranu umožňoval masívny, asi 2 m hrubý múr. Aktívnou obranou bola streľba cez štrbinové okná v múre, ktoré sú aj napriek najnovšiemu zamurovaniu miestami badateľné. 

Hrad Divín - maketa.jpg

  • 1329 - hrad sa spomína pod názvom Dyun;
  • 1393 - hrad sa spomína pod názvom castrum Duyen;
  • 15. storočie - Tomajovci a Losoncziovci postupne hrad prebudovávajú a rozširujú;
  • 1467 - 1469 - hrad sa spomína pod názvom castrum Dywyn;
  • 15. storočie - Divín pod správou rodu Losoncziovcov, Michala Orsgha a Jána Nádasdyho - Ongora;
  • 1522 - 1526/až 1679 - hrad Divín je majetkom rodu Balassovcov;
  • 1554 - Turci dobyli Fiľakovo a utvorili si tam sídlo správnej oblasti, hrad Divín nadobudol v systéme obrany stredoslovenských miest a stredoslovenskej banskej oblasti dôležité miesto;
  • 1557 - Turci hrad obliehali, ale nedobyli /majiteľ - Ján Balassa, kapitán hradu - Štefan Dobó;
  • 1559 - Uhorský snem rozhodol, aby hrad opravili a prebudovali na protitureckú pevnosť; pri zosilnení protitureckého opevnenia pristavili pred bránu horného hradu delostrelecký bastión, ktorý ju mal chrániť; južnú stranu hradu pred útokom zo sedlovej strany zabezpečili výstavbou predhradia; bolo tvorené hradbovým múrom s dvoma baštami na nárožiach; aktívna obrana sa zrejme zameriavala na ochranu prístupovej cesty, stúpajúcej po južnej strane brala až na terasu na jeho západnom okraji; z nej sa bránou vchádzalo do vnútra hradu;
  • 1575 - hrad dobytý Turkami /majtieľ Ján Balassa/; z Divína utvorili Turci správnu oblasť; patrilo sem aj 15 osád; tieto museli odvádzať Turkom poplatky;
  • 1593 - cisárske vojská dobyli hrad Divín / majiteľ Valentín Balassa /, v rámci nových vojenských akcií proti Turkom;
  • 1602 - 1606 - Stavovské povstania, prevdepodobne preto začiatkom 17. storočia hrad znovu opevnili;
  • 1605 - hrad obsadili bocskajovci, majiteľ Žigmund III. Balassa ho vydal bez boja;
  • 1606 - hrad pripadol kráľovi, na hrade bola nemecká cisárska posádka;
  • 1619 - 1622 - povstanie Bethléna, z hradu bola vytlačená nemecká posádka; po potlačení povstania hrad opäť nadobudli Balassovci,
  • 1650 - pánom Divína sa stal Imrich III. Balassa, niekoľko desaťročí prepadával a znepokojoval okolie;
  • 1666 - hrad obliehaný cisárskym vojskom / 6 000 dobyvateľov / s cieľom skoncovať s Balassovými výčinmi; Imrich III. Balassa bol uväznený, ale v roku 1667 prepustený; dostal povolenie postaviť si kaštieľ pod hradom /1670/.
  • 1674 - cisárske vojsko hrad 6 týždňov obliehalo, ale nedobylo;
  • 1679 - po týždňovom obliehaní hradu sa Imrich III. Balassa vzdal; cisárske vojsko hrad vyplienilo a vyhodilo do vzduchu; odvtedy je v ruinách;
  • 1683 - smrť Imricha III. Balassu / podľa Mateja Bela to bol Imrich IV. / a tým aj koniec vlastníctva divínskeho panstva rodom Balassa;
  • 1686 - 1945 - Divínske panstvo je majetkom rodu Zichy (zichyovského seniorátu);

Nočný hrad Divín.jpg

Povesti o vzniku hradu
Podľa Pamätnej knihy obce Divín sa zachovali dve povesti o vzniku hradu Divín. Podľa prvej hrad Divín postavil jeden slovanský vodca. Keďže však nechcel priniesť obeť lesnému duchovi, bol stále brzdený vo svojej práci. Čo robotníci cez deň postavili, to lesný duch v noci zničil. Nakoniec jeden starec navrhol, že tento duch sa len vtedy dá odstrániť, keď najbližšie ráno zamurujú do základov jedno dieťa. To sa i stalo a v stavaní mohli nerušene pokračovať. Pre tento divoký čin tu zdržujúci sa ľud nazval toto miesto Divínom. Podľa druhej povesti, ktorá sa zachovala, založil hrad Divín jeden zo siedmych neznámych vodcov. Keďže pri vybudovaní tohto hradu mu pomáhali diabolskí duchovia, z vďačnosti tento hrad pomenoval Divínom.


 

dnes je: 17.10.2019

meniny má: Hedviga

podrobný kalendár

ÚvodÚvodná stránka